Brusnica (kľukva) veľkoplodá

Význam a využitie plodov

Brusnica veľkoplodá patrí na Slovensku medzi málo známy až takmer neznámy druh ovocia, ktorý je však veľmi populárny vo svojej domovine v Severnej Amerike. Produkuje sa ho tam ročne takmer 200 000 ton. V súčasnosti sa už aj na našom trhu v čoraz väčšej miere objavujú výrobky z tohto druhu ovocia, najmä kandizované plody, džemy a džúsy, ktorých zložku tvoria práve tieto plody. Najčastejšie sa uvádzajú pod názvom americké brusnice. Informácií o možnosti jej pestovania na Slovensku je veľmi málo, naviac sú často nepresné a zavádzajúce. Jej okrajovému (amatérskemu) pestovaniu sa zatiaľ u nás venujú len záhradkári.
V pôvodnej domovine prirodzene rastie na rašelinných, zamokrených a podmáčaných pôdach, hlavne v štátoch Massachussets a Wisconsin. V severnej Európe, ale aj na Slovensku (hlavne Orava a podtatranská oblasť) sa vyskytuje jej príbuzný druh brusnica (kľukva) močiarna (Vaccinium oxycoccus L.). Jej prirodzený výskyt je najväčší na Orave, kde plody sú predmetom zberu a využitia miestnych obyvateľov. Zberajú sa z prirodzených porastov rašeliníšť vrchoviskového typu, na podmáčaných, močaristých a veľmi kyslých prevažne lesných pôdach. Známa je tu pod názvami kľukva, kyslica alebo žeravica. Brusnica močiarna má trochu menšie, ale šťavnatejšie plody, jej úrodnosť je však podstatne nižšia. Pestovateľské podmienky, zdravotné účinky a využitie plodov je podobné ako pri brusnici veľkoplodej.

Nároky na pôdu a klimatické podmienky

Pôvodná forma brusnice veľkoplodej rastie na bažinatých, rašelinných a extrémne kyslých pôdach Severnej Ameriky a tomu je potrebné prispôsobiť pestovateľské prostredie. Optimálna pôdna reakcia je od 3,5 – 4,5 pH (v KCl). Výber vhodných, slnečných, vlhkých stanovíšť s dostatočne kyslou pôdnou reakciou pre jej úspešné (veľkoplošné) pestovanie na Slovensku je veľmi obmedzený. Nevyhnutnou podmienkou je zabezpečenie dostatku vhodnej závlahovej vody, preto prirodzené typy rašeliníšť vrchoviskového typu (Orava) s príľahlými vyťaženými plochami sú optimálne. Obdobie kvitnutia (nadmorská výška 700 – 750 m) nastáva v priebehu júna a končí niekedy až v prvej polovici júla. V období kvitnutia je citlivá na neskoré prízemné jarné mrazy, preto úspešné pestovanie je podmienené vybudovaním protimrazovej ochrany, ktorá môže v letnom období plniť aj funkciu bežnej závlahy postrekom. Pre rovinaté plochy a rašelinné pôdy tejto oblasti (Orava), ktoré majú špecifický teplotný režim, nie je výskyt neskorých jarných mrazov ničím výnimočným.

Výsadbový materiál a výsadba

Pre brusnicu veľkoplodú je odporúčaný spon vysádzania 0,3 – 0,4 × 0,3 – 0,4 m. Najvhodnejší termín na vysádzanie je jar. Pred vysádzaním dôkladne zbavíme plochu vytrvalých burín. Vysádzanie prispôsobíme spôsobu zberu plodov, kde rozlišujeme dva spôsoby: tzv. „zber na mokro“ a „zber na sucho“.
Pri zbere na mokro terén znivelizujeme do roviny a urobíme plytké odvodňovacie pásy. Rašelinný substrát sa odporúča ihneď po vysadení rastlín pokryť vrstvou kremičitého piesku v hrúbke 30 až 50 mm, ktorý podľa potreby obnovujeme. Pri zbere na sucho môže byť terén mierne zvlnený, ale odporúča sa vybudovať závlahový systém.

Cieľom hustého sponu vysádzania je dosiahnuť rýchle pokrytie povrchu pôdy rastlinami, aby sme zabránili zaburineniu. Zaburinené časti porastu nie je možné ošetrovať okopávaním ani plošným vytrhaním buriny. Narúšame tým vrchnú vrstvu pokrytú pieskom, ktorá tiež chráni porast pred zaburinením. Na veľmi zaburinené miesta sa odporúča použiť herbicídy pôsobiace cez zelené časti rastliny, ktoré aplikujeme za pomoci knotového (bodového) aplikátora priamo na burinu.

Ošetrovanie počas vegetácie

Vo vegetačnom období porast vyžaduje dostatok vody, ale neznáša zaplavenie, preto prebytočná voda musí odtiecť. Prvá významnejšia úroda sa zbiera po dvoch až troch rokoch od vysadenia. Úrodnosť porastu je silno podmienená výskytom dostatočného počtu plodonosných výhonkov na jednotku plochy. Rez rastlín je preto v určitých etapách vývoja porastu nevyhnutný a má svoje špecifiká.
Rastlina plodí na vzpriamených, krátkych výhonkoch vyrastajúcich z plazivej, po celej dĺžke zakoreňujúcej stonky. V mladom poraste skracujeme tieto prudko sa predlžujúce stonky, aby sme podporili rodivý obrast. Prestarnutý porast prekosíme kosačkou vo výške 5 – 7 cm nad zemou. Životnosť dobre ošetrovaných výsadieb je viac ako 80 rokov.

Vodný režim a hnojenie

Brusnica veľkoplodá patrí k rastlinám málo náročným na hnojenie. Používame špeciálne bezchlórové NPK hnojivá, max. 20 gramov na 1 m² v pomere 1:1:1 alebo 1:2:1, pričom dávka dusíka na rašelinných pôdach nemá prekročiť 20 kg (č.ž.) na hektár.
Rastliny môžeme pestovať aj na záhradke a vo vegetačných nádobách. V tom prípade si substrát pripravíme z čistej vrchoviskovej rašeliny a kremičitého piesku (v pomere 5:1) s pridaním nízkych dávok živín a vyplníme ním záhon na hrúbku 0,25 m. Rastliny zalievame mäkkou, najlepšie dažďovou vodou. Ak ich pestujeme v nádobách, zalievame ich tak, aby v miske pod nádobou bola vždy voda.

Z hľadiska spoľahlivého dozrievania je potrebné uprednostniť skoré a stredne skoré odrody, ako napr. Early Black, Ben Leer, Searles a Stevens. Brusnica veľkoplodá je samoopelivá i cudzoopelivá, kvety sú však málo atraktívne pre opeľovačov, ktorými sú hlavne čmeliaky a včely.

Zber a použitie plodov

Dozrievanie skorých a stredne skorých odrôd (nadmorská výška 700 m) nastáva koncom septembra a v októbri. Neskoré odrody tu už spoľahlivo nedozrievajú. Zber plodov nastáva až vtedy, keď je prevážna časť bobúľ sfarbená do rôznych odtieňov červenej farby v závislosti od odrody.
Zber na mokro, praktizovaný zväčša len na plantažiach v Severnej Amerike a v Bielorusku, si vyžaduje nákladnú úpravu plantáže. Spočíva vo vybudovaní umelého valu okolo plantáže a dostatočných zásobníkov vody. Pri tomto spôsobe sa plody otriasajú za pomoci špeciálnych zariadení na zem a potom sa plantáž zaleje vodou. Zrelé plody plávajú na hladine a pri vypúšťaní vody sa zhromažďujú pri výpustiach, kde sú dopravované do kontajnerov a odvážané na spracovanie.
Pri zbere na sucho oberáme ručne a možno čiastočne použiť aj hrebene používané na zber plodov čučoriedky obyčajnej.